Konečne som na dobrej ceste

Autor: Vanda Jenej | 1.1.2011 o 16:53 | (upravené 15.1.2011 o 15:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  57x

Sedím pri lampe v teplúčku,ktoré sála od krbu a počúvam francúzsku hudbu.Je deň po novom roku a ja rozmýšľam,čo by som vo svojom živote chcela zmeniť.Čo by som z neho chcela vyhodiť alebo pripojiť do neho.Ale nič mi v tejto svetlej chvíľke nenapadá.Nič.Pred nedávnom by to bol plný zoznam vecí,nad ktorými sa dnes iba pousmejem.

Nechápem,čo sa v mojom živote zmenilo,ako som sa ja zmenila ale zmena to určite bola.Zmena,ktorá ma dostala z nekonečného kolotoča kde som sa nepozerala okolo seba iba na predstavu ako by som všetko chcela mať.S chladného prázdna som vhupla do sveta nekonečných možností.A to len tým,že som zmenila seba.Nikto nevidel trápenie,ktoré som prežívala.Že som tak veľmi túžila po dokonalosti,že ma to celú ničilo,či už psychicky alebo fyzicky.Musela som si to prejsť inak by som nebola tam kde som.A som rada,že som to zažila.Dospela som vďaka tomu a moje myslenie konečne splaslo bublinu detského sveta v ktorom som žila.Konečne ma to odpútalo od tých hriešnych myšlienok na ktoré som neprestajne myslela.Deň čo deň som strácala časť svojho ja.Chodila som s klapkami na očiach.Nevšímala som si ľudí okolo seba.Ľudí,ktorí mi chceli pomôcť.Ľudí ktorých som strácala.Chceli ma dostať z toho nekonečného kruhu hladovania.Prejedenia.Hladovania.Prejedenia.Takto sa to stále opakovalo a mňa to úplne požieralo.Ale mne to bolo jedno.Nepozerala som sa na to aká som z toho unavená.Ako mi to všetko prerástlo cez hlavu.Ako to trápilo mojich najbližších.Nedalo sa mi spávať.Čas som si zapĺňala učením.A učila som sa skoro stále.Potrebovala som myslieť na niečo iné.Nie na hlad. Nepripúštala som si to,že som hladná aj keď som za deň zjedla jedno jabĺčko.Hovorila som si,že ja predsa nemôžem byť hladná,ja mám predsa silnú vôľu,ja to dokážem.Nedokázala som to.Byť vychudnutá na kosť.A som veľmi rada,že som to nedokázala.Som rada,že som nemala takú silnú vôľu a som rada,že mám takých vynikajúcich rodičov.Som rada aj za to,že ma poslali k psychologičke,ktorá mi tak veľmi pomohla.A som vďačná aj sebe,že som si nedokázala zničiť život.Že niečo čo už iba tlelo malým plamienkom vzbĺklo a postavilo ma to na nohy.Nenávidela som sa.Za to že som bola "tlstá" a "hlúpa".Ale konečne som si uvedomila,že život neni o tom či je niekto tlstý,chudý,vysoký,nízky.Aj tlstý človek môže byť štastný.Aj ja môžem byť šťastná aj keď nemám 45 kg aj keď nemám dokonalú postavu aj keď nemám tvár ako modelka.Som šťastná.Konečne sa mi to podarilo.Moje hodnoty života sa radikálne zmenili.A moja duša si spokojne lieta a konečne našla svoje miesto.Konečne som našla pravé hodnoty.Konečne som si to všetko,čo chcem usporiadala a zakotvila do hlavy.Áno chcem vyštudovať vysokú školu.Chcem ísť do Anglicka.Chcem mať svoj malý ateliér a mať v ňom akési moje kráľovstvo.Chcem sa naučiť po francúzky.Chcem sa prechádzať po Oxforde a nasávať tú atmosféru.Chcem hovoriť plynule po anglicky.Chcem prečítať veľa kníh.Chcem ísť do National British Gallery a pozorovať celý deň obrazy.Chcem vziať topánky do rúk a prechádzať sa po Champs-Élysées a po nábreží Seiny.Chcem sa prechádzať po pobreží Anglicka a vo vlasoch cítiť jemný vietor.Áno toto všetko chcem a ešte viac.Je toho veľa,ale toto dáva môjmu životu zmysel.Konečne som našla cestu ku hviezdam a konečne som šťastná a už si tento pocit nikomu a ničomu nedám vziať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?